Eden pod kontrolou – Xiaomi Flower Care

Aj vy poznate ten pocit, ze vam postupne hynu pod rukami kvety a vy neviete co s tym? Niesom ziaden expert, ale pokial nepomoze vela vody, tak to obvykle vzdavam. Prezivaju vlastne len dva poctive exemplare – fialka a vianocny kaktus. Orchidea im sekunduje, ale vzdy mam pocit, ze to uz uz neprezije. A ako si tak jedneho vecera browsim, narazil som na Xiaomi Flower Care. Maly snimac do kvetinaca, ktory mi povie styry veci o pode, v ktorej je zasunuty:

  1. Ci ma dost svetla
  2. Ci ma dobru teplotu
  3. Ci je dostatocne pohnojeny
  4. Ci ma spravnu vlhkost pody

A tieto sofistikovane zistenia berie zo senzorov. Cize jeden senzor svetla, jeden teplotny senzor, jeden kapacitny senzor vlhkosti, a jeden senzor ktory meria zahnojenie a ten netusim ako funguje. Dostudujem, updatnem. Cela konstrukcia je na pohlad mala a vojde sa do akehokolvek kochlika. K mobilu sa pripaja cez Bluetooth.

Senzor som hned objednal. Ked o 2-3 tyzdne dorazil, nadsene som ho vybalil, aby som si v zapati uvedomil dve veci: manual je komplet v cinstine, takze instalaciu treba nejak intuitivne zvladnut, a netusim ako sa zapina.

Cinsky manual ostal teda cinskym manualom, ani som sa ho nepokusil prelozit ved co uz moze byt na senzore komplikovane? Nastastie obsahoval obrazok, z ktoreho bude kazdemu jasne, ze treba otvorit zadny kryt, aby som sa dostal k baterii. Bateria je sucastou balenia a v pristroji je uz vlozena. Aby sa nevybijala, je pod nou vsunuty maly kusok folie, ktoru treba vybrat. Takze ked si vylamate par nechtov a kryt otvorite, nezabudnite tu foliu vytiahnut. Na druhej strane mam pocit, ze kryt sedi velmi dobre a vlhkost by sa dovnutra dostat nemala.

Druhym krokom je sparovanie s aplikaciou. Skusil som Play store, a nasiel som v nom aplikaciou Xiaomi Flower Care. Uz ju staci iba nainstalovat, a vsetko by malo ist. Clovek znaly Xiaomi software developmentu by sa pomaly zacal modlit, pretoze Xiaomi robi hlavne dobry hardware – programovanie im velmi nejde. Tentokrat sa vsak zadarilo a aplikacia si na prvy krat po spusteni a povoleni zistovania polohy, nasla prislusny senzor a presla do rezimu hladania spravnej rastlinky. A tu sa musim prerusit, pretoze tato vlastnost je uzasna – najdete si konkretnu rastlinu, a xiaomi senzor sa prisposobi. Bude oznamovat, ze ma fialka malo vody, zatial co pri kaktuse by hlasil pri tej istej vlhkosti pody, ze je vody priliz vela. To iste plati pre teplotu, hnojenie aj svetlo. Aplikacia svoje hlasenia kompletne prisposobi potrebam rastliny. Naozaj palec hore. Jeden maly nedostatok sa ale predsalen najde – databaza nieco malo cez 5000 rastlin je mala. Treba sa specializovat skor na rodove mena ako na konkretne latinske nazvy rastlin. Cize prve meno z dvojslovneho latinskeho nazvu. Niekedy treba vo wikipedii zabrowsit aj o kategoriu vyssie. Nakoniec sa vsak plus minus da k spravnej alebo aspon velmi podobnej rastlinke dopracovat.

Dalsou vybornou vlastnostou aplikacie, je rozpoznavanie rastlin. Na zaklade niekolkych jednoduchych otazok resp wizardu, dokaze aplikacia priblizne urcit druh rastliny. Pyta sa na veci, ako postavenie listov na stonke, ich chlpatost, isch tvar, tvar lupienkov na kvete a podobne…

Ked som zvladol vsetky nastavovacky, hrdo som zapichol senzor do kochlika a ono to v podstate hned zacalo fungovat. Podla vyrobcu by bateria (2032) mala vydrzat cca rok. Kedze vsak ide o implementaciu inteligentneho bluetoothu, vsetko zavisi od toho, ako casto sa budeme senzora z aplikacie dopytovat.

Na zaver mi este vrta v hlave jedna otazka: preco vyrobca implementoval bluetooth a nie wifi? Cez bluetooth viem skontrolovat rastliny len ked som doma. Na druhej strane, ak by som aj bol odcestovany napriklad v takom Svidniku, co by mi pomohlo, ze viem, ze rastlinka potrebuje poliat? Nic.

A s tymto sa na dnes s vami, priatelia, lucim 😉

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *