Energeticka pumpa – nabijacka Soshine H4

priatelia, dovolte mi podelit sa o dalsi z radu cinskych vychytavok, ktore skoncili v mojom portfoliu.  ide o elektroniku typu Must Have, ide o relativne dost univerzalnu nabijacku sulcovych valcovych baterii, Soshine H4. Da sa kupit aj na SK, da sa kupit aj v Cine. Cenovy rozdiel je na urovni 100% marze na SK trhu.

Objednal som, pockal som si dva – tri tyzdne a dorazilo. Je to uz asi dva roky, takze pretestovana je aj jej robustna konstrukcia. Ale zacnime pekne poporiadku. H4 obsahuje 4 sloty pre baterie. To znamena, ze ich tam viac nenacpem. V beznej domacnosti to vsak staci (ak nemam drona, ktory zere 8 baterii v dialkovom ovladani). Okrem v europe hojne rozsirenej NiCD a NiMH chemie, je schopna nabijacka zvladnut aj luxusnejsie vzorce ako je Li-ion (IMR), Li-Po (ICR) a mercedes medzi mainstreamovymi bateriami, LiFePo (IFR). Co sa tyka rozmerov, naozaj tam nacpem rozne kalibre. Pocnuc diabolkami AAA, az po municiu velkeho kalibru, 26650. Co je sulec vo velkosti cca naboja do brokovnice. Skusme si to vymenovat, co to podporuje:

  • Soshine H4 charger

    nabijacka Soshine H4

    26650

  • 26500
  • 18650
  • 16650
  • 18500
  • 14500
  • 16340 / CR123
  • 10440
  • C
  • AA
  • AAA

Na vrchnej strane je okrem slotov na baterie, umiestneny aj LCD display, ktory zobrazuje typ akumulatora v kazdom jednom slote, ako aj jeho aktualne napatie aj progres ( nabija / nenabija ).  Pod LCD displejom sa nachadzaju este tri tlacitka, pomocou ktorych je mozne manualne konfigurovat kazdy slot separatne. No nezlaknite sa, v zaklade si nabijacka detekne kazdu bateriu individualne a hlavne automaticky. Zisti chemiu, a zacne nabijat. Manualne sa da teda zvolit slot, zmenit chemia, a zmenit nabijaci prud – da sa volit 250 / 500 / 1000 mA.  Po ukonceni nabijania sa zobrazi pri danom slote napis FULL. Co sa mi paci, je funkcia ozivenia starych baterii. Fakt je ten, ze aj skutocne stare a nepouzivane NiMH akumulatory mi nabijacka rozbehala velmi luxusne. Ak sa jej to nahodou nepodari, zobrazi sa napis Bat fail.

Par slov z praxe, lebo co som pisal doteraz, sa da docitat prakticky kdekolvek na heureke.  Ak je nabijacka v zasuvke, automaticky sa zapne. V tomto stave sa pri napati 0V da namerat prud 100mA. Od 0,6V

obal krabica

kratky manual z krabice

sa bateria detekne a zacne sa nabijat zvolenym prudom.  ked sa bateria donabija, na ikonke baterie sa postup zaplnania dielikov zastavi. Ak je deteknuta bateria s napatim medzi 2.0 a 2.5 V, zobrazi sa Bat fail. Je to preto, ze v tomto rozpati sa ziadna zo standarnych baterii nema nachadzat. Pre NiMH je to uz priliz, pre LiPo je to smrtelne malo.  Defacto je to tak, ze pod 2.0 volty sa detekuje NiMH / NiCD, nad 2.5V je to ten zvysok. V pripade ze sa nabijaci proces z nejakeho dovodu prerusi (vypadok elektriky), baterie sa zacnu nabijat uplne odzaciatku – chemia a napajaci prud ostane zapametany. Ak nabijacku odpojime ale baterie v nej ostanu, bude si nabijacka brat asi 6 mA z LiIon a 1,6 mA z NiMH.

soshine h4 battery

baterie v nabijacke

Nabijanie mixu baterii – LiIon, LiPo, NiMH a LiFePo je mozne a nabijacke nerobi problem.  Co uz problem byt moze, je test izolacnych vlastnosti nabijacky – a na toto som neprisiel ja, ale nejaky iny frajer na webe. 2500 V je v pohode a nabijacka to zvladne odizolovat (110V napajanie OK), 5000 V nabijacka nedokaze odizolovat (230 V napajanie uz nieje take optimisticke).  LiIon nabijanie je na akceptovatelnej urovni, no netreba zabudnut baterie po ukonceni nabijania vytiahnut do par hodin. S NiMH bateriami je to opacne, treba ich nechat v nabijacke este par hodin po ukonceni nabijania nabijackou. Ta ich nasledne este donabija na plnu kapacitu.

Ja som s nabijackou spokojny. Nikdy ju vsak nenechavam bez dozoru, nabija sa na drevenom nevodivom stole v dobre vetranej miestnosti. Ale tak by to malo byt s ktoroukolvek nabijackou. Rozhodne som kupu neolutoval a kludne by som si ju kupil este raz. Aj ked v dnesnej dobe by to u mna vyhrala skor niektora verzia Nitecore (D4).

tankujeme stavu. z Pinmei M7

Hadam je to uz uplne bezna vec.  Mobil ma kazdy. A takmer kazdy vlastni aj nejaku powerbanku. Ved ako inak dobit ten mobil v terene?  Zoberiete si do vrecka krabicku, kablik a ide sa. Po case sa kablik strati a ked sa mobil vymlati, ostanem smutno sediet o tretej rano v opustenom meste a taxik je zrazu scifi. lebo bez energie si z mobilu nezavolam. Taky stadardny scenar.

Spravit sa da jedna dobra vec – zohnat si powerbanku so zabudovanym kablikom.  A ked uz, tak rovno vo velkosti mobilu, nech sa to da pohodlne drzat

v ruke aj po cas telefonovania. A tak som sa doiteroval k Pinmei M7. Samozrejme z ciny. Tento model ponuka 10.000 mAh. Okrem toho aj 37 wh. Teda watt hodin.  Male matematicke okienko k tym watthodinam – toto cislo je totiz silno teoreticke. 10.000 mAh = 10 Ah. LiPo baterie, ktore su pouzite vovnutri, maju napatie 3,7V. Elektricky vykon sa pocita ako napatie krat vykon. Cize 10 krat 3,7 = 37 wh. Realne powerbanka asi nema 10.000 mAh. Povedzme ze priemerny mobil ma bateriu s kapacitou 2.000 – 3.000 mAh. V praxi nabijem dva mobily a este mi trosku energie ostane. Ked som kapacitu nedavno meral, vyslo mi nieco cez 8.000 mAh. A to nieje zly vysledok vzhladom na fakt, ze tie konverzie su relativne neefektivne. Prva konverzia je z 3,7V na 5V. A to je asi aj ta najdolezitejsia. Tak 10-20 percent energie sa strati. Cize celkom dobra volba. USB poskytuje 2.1 A vystup. Dost pre rozmerne mobily, aj ine narocne aplikacie.

A teraz trosku k dizajnu. Ide o velmi plochu bateriu s rozmermi podobnymi mobilnemu telefonu.  Dlzka 16 cm, 7.6 cm na sirku, a len 1 cm hruby. Krabicka obsahuje zabudovany kablik, ktory moze sluzit na nabijanie powerbanky cez standardny usb konektor, aj na nabijanie telefonu cez mikro usb. Kablik sa da nasledne dockovat v prislusnom vylisku. Dokonca je mozne nabijat powerbanku a sucasne z USB outputu cislo 2, je mozne nabijat telefon. Powerbutton som objavil az pocas pisania tejto recenzie a musim sa priznat, ze jeho pouzitie je mi zahadou. Ak pripojim telefon kedykolvek, vzdy sa nabija – aj bez existencie power buttonu. Krabicka sa da objednat v styroch roznych farebnych variaciach, a je pocitovo jemne pogumovana. Plast vydrzi zrejme dost a po pol roku pouzivania a niekolkych padoch, nejavi znamky rozkladu. Este sa vratim k tym konektorom a prvkom na krabicke: ako vidiet z obrazku, micro output 1 a USB input 1 su sucastou zabudovaneho USB kabliku. Nabijat sa da powerbanka samozrejme aj cez micro input 3 nejakym vlastnym kablikom, a takymto kablikom mozme nabjat nejake dalsie zariadenie z USB outputu 2. Medzi dvojkovym inputom a outputom sa nachadza indikator nabitia – ide o styri male ledky. Kazda z nich predstavuje cca 25% kapacity baterie.

Zaverom konstatujem, ze som s powerbankou Pinmei M7 uplne spokojny.  Farba, dizajn aj funkcionalita je na velmi dobrej urovni. A nemam nic zasadne, co by som vytkol. Snad len keby som si ju tak casto nenechaval doma, ked ju zrovna potrebujem 😉

Jednooky minion. IP kamera od GuudGo s WiFi

Dnes je to velmi rozsireny fenomen – IP kamera. Nejde o web kameru. Je to komplikovanejsia hracka, a je o to narocnejsia, o co menej kablikov do nej musite pripojit. Zacina strucna recenzia na temu IP kamera GuudGo GD-SC01 720P. V skratke sa da o nej napisat asi takato veta: Bezdrotova WiFi IP kamera s nocnym videnim a IR prisvietenim, ako aj s vodeodolnostou IP66, podporou pamatovej karty a android/iOS appkou.

Ale budem obsirnejsi. Lebo ten suchy popis si vie kazdy vygooglit aj sam.  Potreboval som kameru na chalupu, ktora odola dazdu, nebude energeticky narocna, bude sa vediet pripojit na dostupnu wifi siet, a budem schopny sledovat  jej obraz na mobile. V ponuke v roznych obchodoch je nepreberne mnozstvo IP kamier. Aj s wifi. Od roznych noname vyrobcov, cez “obcas niekde zazriem” znacky, az po vychyrene pecky.  Na chalupu ale ziaden technologicky zazrak nepotrebujem. Nakoniec som zazrel v predpredaji oranzove cudo a bolo rozhodnute.  Co som teda dostal?
– denne aj nocne monitorovanie
– rozlisenie 720p
– appka na telefon, kde uvidim zivy obraz
– vodeodolnost IP66
– externa WiFi antena
– detekovanie pohybu
– nahravanie na SD kartu
– P2P podpora
– OnVif podpora

Takze po dvoch tyzdnoch kamera dorazila. Absolvoval som si standardne colne spomalenie a po doplateni par Eur tomuto statu, som si mohol zacat uzivat oranzove vyhody kamery. Kamera je pomerne mala a robustna, citit, ze je vyrobna z velkeho mnozstva kovu. Na jej tele sa nenachadza ziadne mechanicke zariadenie, okrem gumovych dvierok k slotu pre micro SD kartu, a k reset tlacitku. Dalej z kamery nasleduje nozicka a patka pre primontovanie kamery na stenu.  Pri pohlade zpredu je zrejme, ze uprostred sa nachadza objektiv a do kruhu okolo neho su rozmiestnene prisvetlovacie infracervene diody. Tie sa vdaka IRCut funkcii zapinaju automaticky pri poklese okoliteho osvetlenia. Ono to totizto nieje az taka samozrejma funkcia ako by si mohol niekto mysliet – mnoztvo kamier stale nema tuto funkciu plne automaticku a nocne prisvietenie je potrebne zapinat manualne. Co je pri bezpecnostnej kamere podivne. Zaostrovanie je fixne resp skokove. Kamera dokaze zaostrit podla mna dvojkrokovo. Bud od cca metra dalej, alebo od metra do asi 20cm. Toto je odsledovane experimentalne. Priblizne v metrovej vzdialenosti od kamery sa ozve cvaknutie a blizke predmety su zrazu ostrejsie. Otazne je, na co to je dobre – odpoved je, ze su ludia, ktori chcu takouto kamerou sledovat napriklad bociana v hniezde a pripnut mu kameru tesne za zadok. Pripadne ine zviera. Urcite sa da najist vyuzitie.

Takze kameru rozbalim, skontrolujem adapter – prisiel s EU koncovkou takze OK – a bez okolkov ju pripojim do siete.  V strucnom papierovom manualy sa dozvedam, ze si treba stiahnut nejaku specificku appku z android shopu. Tak stiahnem a nainstalujem. Povolim pristup aj k velkosti mojich topanok a ide sa dalej. Mam kameru resetnut, a kliknut na telefone na parovanie cez wifi. Po pol hodine hladania kamery to vzdavam. Skusil som asi vsetky kombinacie moznosti, ale kameru sa telefonu najist nepodarilo. Hanba – ale nie moja. Plan B – pripajam kameru standardnym ethernetovym kablom k routru. Toto zabera, mobilna appka najde kameru na lokalnej ethernet sieti bez zavahania asi za sekundu. Ok, pozrem obraz z kamery – pekny. Co ma zarazilo, je menej siroky objektiv, ako by som cakal. Naozaj, ked mate fixfocus bez zoomu, cakate siroky uhol zaberu – aspon ako na akcnych kamerach. No nic take sa nekona. Zaber je pomerne uzky, ale za to technicky pekny. Farby su uveritelne, dynamika nezahanbi, a to je tak vsetko.  Pokial som kameru nepredal, nepodarilo sa mi wifi rozchodit. WiFi bolo pre mna dolezitym faktorom. Skusil som rozne aplikacie, no ziadnej sa to nepodarilo. Cez LAN a kablove pripojenie sa kamera dala pekne najist, no pri pokuse konfiguracie WiFi, sa spojenie prerusilo (ci sa este da pochopit, kedze sa menia rozhrania),  ale WiFi sa nikdy nechytilo.  Ak vsak potrebujete len kameru ktora bude fungovat cez ethernet, alebo dokonca iba ciste kvoli nahravaniu na SD kartu, lebo internet na cielovom mieste proste nemate, tak je to dobra kamera. Je tu este jedna nevyhoda. OnVif, ktore je deklarovane na roznych strankach, nefunguje. Nefunguje tak dokonale, ze nenajdete ani unikatny nazov kamery – nikde. Ani na obale, ani na kamere, ani nikde. Takze to OnVif nepodporuje. Bodka.

Aby som len nehanil. V porovnani s dalsimi kamerami, ktore som mal moznost vlastnit a ktore stale aj vlastnim, ma GuudGo uzasny algoritmus pre ukladanie videa. Obvykle sa pri 720p kamere mina gigabajt za gigabajtom – cca co hodina to jeden gb ubudne. GuudGo pracuje inak – samotne nahravky pritom nestracaju nejak zasadne na kvalite. Na kartu nahrava videa v pol hodinovych suboroch. Kazdy subor ma okolo 15-20 mb. Podla mnozstva svetla a pod – v noci je obraz len ciernobiely a tym padom zabera na karte ovela menej miesta. 20mb za pol hodinu, znamena 40mb za hodinu, co znamena asi 1gb za den. 32gb micro sd karta tak postaci na cca mesiac. Vyborna hodnota.

Tak tolko k tomuto modelu. V kratkom case pribudne aj recenzia na jednu WiFi kameru od KKMoon. Tak checkujte.

Kreslime digitalne. Na ultratenky tablet.

Dnes som si zobral do parady opat jedno no-name zariadenie, ktore som objednal z ciny, a ktore patri do kategorie gadgetov. Ide o ultratenky kresliaci tablet s hrubkou okolo 4 mm. V mojom pripade ide o 8,5 palcove zariadenie, na webe su aj mensie aj vacsie. Ja mam v rukach taky priemer, ktory sa este vojde aj detom do ruk. Presne ako to propaguje marketing na fotkach.

V shopoch sa da toto cudo najist ako “Ultra-thin 8.5 Inch LCD Writing Tablet”. V pripade slovica Tablet, si netreba predstavovat to, co bezne tabletom nazyvame. Kresliaci tablet je v podstate plocha, ktora je ciernobiela, a v pripade prazdnej plochy je cierna. Po pouziti prilozeneho pera sa da kreslit/pisat bledosivou farbou. Zatial ziaden wow efekt. Ten vlastne asi nebude nikdy, no kazdy ho aspon trosku caka, kedze sa tablet nazyva aj digitalnym. To digitalne, je vlastne hlavne mazanie nakresleneho. Obrazovka sa vymaze po stlaceni jedineho pritomneho tlacitka s ikonkou smetneho kosa.

A to je vlastne vsetko – v tej jednoduchosti je krasa. Ako to funguje? Neviem – neskumal som to – ale myslim si ze je to skor elektricka reakcia povrchu, ktory sa po prechode elektrickeho naboja vrati do isteho stavu, ktory vnimame ako ciernu obrazovku. Kreslit sa da na obrazovku aj inymi prostriedkami ako prilozenym perom – napriklad nechtom. Ale pero je pohodlnejsie. Bateria je prilozena a myslim ze vydrzi dlho, kedze sa velmi nenamaha. Obrazovka podsvietena nieje, a tak netreba ani nic nabijat. Na druhej strane, je tak kontrastna, ze musi byt riadna tma, aby nebolo vidiet, co kreslite.

Takze to je riesenie, ktore do velkej mieri moze nahradit carbanie deti na papier – zabi bobra zachranis strom… alebo kup tablet na kreslenie a tiez zachranis strom. A nemusis zabijat bobra. Vyrobca deklaruje vydrz baterie (3V) na cca 50 000 vymazani. Uvidime, ale pocitat to urcite nikto nebude. S tabletom je naozaj zabava. Lahko sa pouziva, je velmi odolny – mal som ho nacpaty v ruksaku, rozne sa krutil a prezil bez nasledkov. Padol mi par krat na zem, padlo mi vselico na tablet, a stale preziva. Posobi teda znacne odolne.

Co mi chyba? Moznost ulozenia/exportu tych kresbiciek a poznamok – napriklad na mail, na microsd, kamkolvek. Na druhej strane – za ceny okolo 15 eur je to podla mna schodna moznost pre uprsane kresliace vecery s vypnutou tv, mobilom, notebookom… urcite odporucam.

Vidime sa. Na biku!

Onehda som si bol byval hutal, co by som si tak mohol na bike pripnut, aby ma bolo vidiet. Blikaciek existuje more. Ale kolko existuje blikaciek na sedlovku, ktore nepotrebuju pravidelne menit a dobijat baterie? Tych je uz menej. Na niektorej z cinskych stranok som nasiel zaujmavy model solarnej blikacky, a problem sa zdal byt vyrieseny.

Dokonca musim hned na uvod napisat, ze ten problem sa naozaj vyriesil. Vlastne bude tato recenzia naozaj kratka, solarna blikackakedze nieje velmi o com pisat. Blikacka ani nema vyrobcu, na vacsine shopov sa da zohnat pod nazvami ako napriklad “Solar Power Bike Bicycle Rear Tail Red 2 LED 4 Mode Light Lamp” a podobne. V zasade, ako na obrazku vidiet, je to malicke zariadenie, ktore sa uchytava standardne skrutkovacou sponou na sedlovu trubku. Ma horizontalny placaty tvar a z vrchnej strany dominuje co najvacsi solarny clanok. Zo spodnej strany sa nachadza tlacitko rezimov blikacky, a zo zadnej strany smeruju na tych za vami, dve jasne LEDky. Tie blikaju tak, ze bud neblikaju ale svietia, v druhom rezime pravidelne blikaju a neblikaju, a v tretom rezime bliknu dva krat zasebou rychlo a nasledne je chvilku pauza. Stvrtym rezimom je v podstate off – cize svetielko je vypnute.

LEDky su na moj vkus uplne postacujce, svietia primerane jasno a pohlad zblizka na blikajuce LEDky patri skor k tym oslepujucejsim. Aj ked to zamozrejme nieje ziaden ohnostroj. Maly fotovoltaicky panel podla mna vyborne plni svoju ulohu. Ked som nedavno nasiel jednu z viacerych takychto blikaciek hodenu v kufri auta pod inymi vecami, bolo vidiet jej blikanie len v uplnej tme, a aj to bola skor intenzita prezratej, unavenej a opitej musky svetlusky. Nechal som ju v aute cely den tak, aby na nu dopadalo co najviac svetla z vonku, teda na zadnom plate. Na druhy den blikala ako o dusu. Takze sa nabila. Zo skusenosti viem, ze zvladne par hodin blikat.

Kolko si na takuto technologicku supu treba pripravit prostriedkov? Do debetu asi nikto nepojde, cenovo sme niekde kolo troch eur. Ci odporucam? Jednoznacne. Netreba riesit vybite baterie uprostred vecerneho mesta.

Eden pod kontrolou – Xiaomi Flower Care

Aj vy poznate ten pocit, ze vam postupne hynu pod rukami kvety a vy neviete co s tym? Niesom ziaden expert, ale pokial nepomoze vela vody, tak to obvykle vzdavam. Prezivaju vlastne len dva poctive exemplare – fialka a vianocny kaktus. Orchidea im sekunduje, ale vzdy mam pocit, ze to uz uz neprezije. A ako si tak jedneho vecera browsim, narazil som na Xiaomi Flower Care. Maly snimac do kvetinaca, ktory mi povie styry veci o pode, v ktorej je zasunuty:

  1. Ci ma dost svetla
  2. Ci ma dobru teplotu
  3. Ci je dostatocne pohnojeny
  4. Ci ma spravnu vlhkost pody

A tieto sofistikovane zistenia berie zo senzorov. Cize jeden senzor svetla, jeden teplotny senzor, jeden kapacitny senzor vlhkosti, a jeden senzor ktory meria zahnojenie a ten netusim ako funguje. Dostudujem, updatnem. Cela konstrukcia je na pohlad mala a vojde sa do akehokolvek kochlika. K mobilu sa pripaja cez Bluetooth.

Senzor som hned objednal. Ked o 2-3 tyzdne dorazil, nadsene som ho vybalil, aby som si v zapati uvedomil dve veci: manual je komplet v cinstine, takze instalaciu treba nejak intuitivne zvladnut, a netusim ako sa zapina.

Cinsky manual ostal teda cinskym manualom, ani som sa ho nepokusil prelozit ved co uz moze byt na senzore komplikovane? Nastastie obsahoval obrazok, z ktoreho bude kazdemu jasne, ze treba otvorit zadny kryt, aby som sa dostal k baterii. Bateria je sucastou balenia a v pristroji je uz vlozena. Aby sa nevybijala, je pod nou vsunuty maly kusok folie, ktoru treba vybrat. Takze ked si vylamate par nechtov a kryt otvorite, nezabudnite tu foliu vytiahnut. Na druhej strane mam pocit, ze kryt sedi velmi dobre a vlhkost by sa dovnutra dostat nemala.

Druhym krokom je sparovanie s aplikaciou. Skusil som Play store, a nasiel som v nom aplikaciou Xiaomi Flower Care. Uz ju staci iba nainstalovat, a vsetko by malo ist. Clovek znaly Xiaomi software developmentu by sa pomaly zacal modlit, pretoze Xiaomi robi hlavne dobry hardware – programovanie im velmi nejde. Tentokrat sa vsak zadarilo a aplikacia si na prvy krat po spusteni a povoleni zistovania polohy, nasla prislusny senzor a presla do rezimu hladania spravnej rastlinky. A tu sa musim prerusit, pretoze tato vlastnost je uzasna – najdete si konkretnu rastlinu, a xiaomi senzor sa prisposobi. Bude oznamovat, ze ma fialka malo vody, zatial co pri kaktuse by hlasil pri tej istej vlhkosti pody, ze je vody priliz vela. To iste plati pre teplotu, hnojenie aj svetlo. Aplikacia svoje hlasenia kompletne prisposobi potrebam rastliny. Naozaj palec hore. Jeden maly nedostatok sa ale predsalen najde – databaza nieco malo cez 5000 rastlin je mala. Treba sa specializovat skor na rodove mena ako na konkretne latinske nazvy rastlin. Cize prve meno z dvojslovneho latinskeho nazvu. Niekedy treba vo wikipedii zabrowsit aj o kategoriu vyssie. Nakoniec sa vsak plus minus da k spravnej alebo aspon velmi podobnej rastlinke dopracovat.

Dalsou vybornou vlastnostou aplikacie, je rozpoznavanie rastlin. Na zaklade niekolkych jednoduchych otazok resp wizardu, dokaze aplikacia priblizne urcit druh rastliny. Pyta sa na veci, ako postavenie listov na stonke, ich chlpatost, isch tvar, tvar lupienkov na kvete a podobne…

Ked som zvladol vsetky nastavovacky, hrdo som zapichol senzor do kochlika a ono to v podstate hned zacalo fungovat. Podla vyrobcu by bateria (2032) mala vydrzat cca rok. Kedze vsak ide o implementaciu inteligentneho bluetoothu, vsetko zavisi od toho, ako casto sa budeme senzora z aplikacie dopytovat.

Na zaver mi este vrta v hlave jedna otazka: preco vyrobca implementoval bluetooth a nie wifi? Cez bluetooth viem skontrolovat rastliny len ked som doma. Na druhej strane, ak by som aj bol odcestovany napriklad v takom Svidniku, co by mi pomohlo, ze viem, ze rastlinka potrebuje poliat? Nic.

A s tymto sa na dnes s vami, priatelia, lucim 😉

GPS dron do 100 Eur? Hubsan H507A

Na trhu je v sucasnosti kopec dronov. Nepreberne mnozstvo. Ak sa v nich chce clovek zorientovat, ma dlhodobo co robit. Vela ludi si vsak pri vybere neuvedomuje prinos GPS zabudovaneho do drona, a idu len po cene a dizajne.

Nespominam si kazdopadne na vela vyrobcov, ktori by ponukali v cene do 100 Eur nejakeho drona so zabudovanym GPS. Hubsan ma hned dva modely a tie su kompletne odlisne.
Prvym je starsi model X4 H502E – ide o klon rady H502 – cize velmi kompaktna velkost, HD kamera, GPS modul – s cim sa spaja aj altitude mode a return home. Dialkove ovladanie je velmi jednoduche, FPV display chyba, a nieje tam ani ina moznost pripojenia mobilu/obrazovky. Je to skratka len GPS dron s kamerou.

Hubsan H507EDruhym ale o to novsim modelom je Hubsan H507A, oznaceny ako FPV selfie dron. To je zrejme trosku nadnesene, pretoze selfie dron ma byt podla mna skladatelny. Aspon listy vrtule ked nic ine. Takze len kvoli tomu ze nieco dokaze nadomnou kruzit, by som dronu nedal hned privlastok “”selfie” 😉
Ide kazdopadne o uplne novy model, a jedine z coho mozem cerpat, su propagacne materialy. Na rozdiel od predchadzajuceho modelu, je filozofia evidentne uplne inde. Dron je trosku vacsi, ovlada sa telefonom prostrednictvom wifi, a tym padom netreba cakat nejaky carovny dosah. Na druhej strane je jasne, ze FPV bude fungovat.
Cize zoznam jeho vlastnosti:

  • kompatibilne s mobilnym telefonom a appkami
  • follow me funkcia
  • letovy cas 10 minut
  • lietanie pomocou waypointov
  • automaticke kruzenie nad stanovenym bodom
  • kamera s rozlisenim 720p – v tomto rozliseni je video nie len nahravane, ale aj vysielane do telefonu
  • FPV / First Person View v realnom case
  • Return home / navrat domov – do bodu vzletu
  • Automaticky navrat domov po strate spojenia
  • Flight control filesafe – v pripade problemov automaticky pristane (tz nespadne) alebo sa vrati domov
  • Low power filesafe – pristane aj ked sa prilis vybije bateria (tz nespadne)
  • Headless mode – nech je dron otoceny akokolvek, dolava bude vzdy znamenat dolava atp
  • WiFi dosah cca 100m – z legislativneho hladiska EU je to optimalne riesenie
  • G-sensor – senzor pretazenia. Je tam, ale nemam potuchy preco sa tym vyrobca chvali
  • Zabudovane GPS

Dalsie funkcie dronu:

  • coreless motorceky (cize nema vykonne brushless motorceky)
  • 6-ose gyro
  • Bateria: 7,4 V / 550 mAh LiPo
  • Doba nabijania ma byt cca 90 minut
  • Rozmery: 225 mm x 225 mm x 60 mm
  • Hmotnost netto / aj s krabicou: 162 g / 570 g

Balenie obsahuje:

  • Kvadrokopteru
  • Bateriu
  • Nahradne vrtule
  • Anglicky manual
  • Nabijacku

V sucasnosti sa da tento dron kupit v roznych uvadzacich cenach aj pod 100 Eur. Ja by som do toho kludne isiel, keby som uvazoval nad svojim prvym dronom.

Nech je svetlo! Machfally EOS 350

Rad beham na bicykli. Este radsej si to uzivam na horskom bicykli s bliziacou sa tmou. Vytiahnem vsetky cinske lampicky zo skrine, a v lese si mavam s ostatnymi cyklosvetluskami. Tento trend je stupajuci a z roka na rok si mavam po veceroch s vacsim a vacsim mnozstvom cyklosvetlusiek a cyklosvetluchov. Jazda za tmy ma ale svoje pre aj proti. Okrem nezanedbatelneho adrenalinu treba mysliet na dobre svetlo. A ak sa ma o nom pisat na tychto strankach, malo by byt aj niecim zaujmave, niecim chytre.

machfally1Kedze sa nastastie najde na svete dost sikovnych cyklistov, o cine nehovoriac, je jasne, ze prave otial pochadza paradne inteligentne svetielko Machfally EOS 350. A teraz ze preco inteligentne?

Na uvod si dajme zopar parametrov:
LED: Cree XPG
Material: Kov a plast
Nabijanie: USB
Cas nabijania: 1,5 – 2,5 hod
Prevadzkovy cas: 2 – 6 hod
Bateria: zabudovana 1200 mAh LiPo
Hmotnost: 70g
Rozmer riaditok: 22 – 35 mm

Continue reading

Pavuk na velkej nohe – Hubsan H109s X4 Pro

Uvod

Nazvime to zatial skor predstavenim ako recenziou. Zatial som ho nelietal, napriek tomu som sa s nim uz trosku pohral a oproti ostatnym hubsanom je tento model naozaj velky. Prinasam prve dojmy z drona Hubsan H109s X4 Pro. Hubsan ma model H109s v ponuke ako jediny s ambiciou entuziastickeho letco-filmara. Cize je to nieco viac ako bezna kategoria zachodovych pavukov, medzi ktore patria aj ostatne drony od Hubsanu. Tym ich vyznam nechcem znizovat, na H501s nedam dopustit. Ak sa ostatnych zbavim, H501s si asi necham dlhsie.

H109s X4 Pro – pomerne komplikovany nazov pre kvadrokopteru, ale znie dost bojovne a to sa dnes nosi. Ako je u Hubsanu zvykom, modely S disponuju ako GPS, tak aj FPV – First Person View – pohlad z drona v realnom case. X4 je rad kvadrokopter, ktore su zatial na spicke daneho segmentu u tohto vyrobcu.

Continue reading

Mame cisty vzduch – Broadlink A1

Mam taky sen o inteligentnej domacnosti. Pretoze inteligentna domacnost podla mna neznamena, ze budem mat na telefone dvadsatstyri aplikacii pre rozny pseudo-inteligentny hardver, ktorymi ho budem riadit. Inteligentna domacnost by mala byt inteligentna prave preto, lebo sa o seba dokaze postarat sama. Takze ked som uz mal ten maly fazulkovy zazrak – broadlink rm3, dozicil som si aj dalsi Broadlink s oznacenim A1.  Podla vyrobcu zvlada merat rozne hodnoty prostredia: teplotu, vlhkost, osvetlenie, hluk, VOC – v podstate mnozstvo prachu vo vzduchu. Ked sa spoji A1 a RM3, vznikne pomerne zaujmava kombinacia zariadeni.

Po par tyzdnoch cakania dorazila mala krabicka, ktora obsahovala senzor, USB kabel a manual. Krabicku s manualom som zahodil do kosa vlastne hned na zaciatku, co som neskor trosku olutoval – vsimol som si, ze to ma vzadu tri USB porty a rovno sa priznam, ze do dnes neviem na co dva z nich sluzia. Senzor samotny som si poobzeral, potazkal a hned bolo jasne, ze spracovanie je na urovni. Nic neodstava, vsetko licuje, plast je presne taky ako na fotke, podoba sa legu.

Co sa tyka zapojenia, jedine, co je potrebne spravit, je pripojit senzor k USB, teda k elektrickemu zdroju. A1 nejak specialne nesvieti ani neblika. Na to aby zo senzora nieco bolo, treba si spustit aplikaciu od Broadlinku, a pripojit nove zariadenie. Ono sa to udeje nejakym zazrakom automaticky. Trik teda nespociva ani tak v ciernej magii, ako skor v technologii. Broadlink landscape – teda cele portfolio inteligentnej domacnosti obsahuje spolocne DNA. Zariadenia medzi sebou dokazu bezdrotovo komunikovat mimo WiFi, a tak RM3 rychlo zistilo, ze je v blizkosti A1. Takze pri vyhladavani zariadeni mi RM3 hned ponukne aj A1 , to sa prida do appky, a mozme zacat s IFTTT.

Continue reading