Uvod
Nazvime to zatial skor predstavenim ako recenziou. Zatial som ho nelietal, napriek tomu som sa s nim uz trosku pohral a oproti ostatnym hubsanom je tento model naozaj velky. Prinasam prve dojmy z drona Hubsan H109s X4 Pro. Hubsan ma model H109s v ponuke ako jediny s ambiciou entuziastickeho letco-filmara. Cize je to nieco viac ako bezna kategoria zachodovych pavukov, medzi ktore patria aj ostatne drony od Hubsanu. Tym ich vyznam nechcem znizovat, na H501s nedam dopustit. Ak sa ostatnych zbavim, H501s si asi necham dlhsie.
H109s X4 Pro – pomerne komplikovany nazov pre kvadrokopteru, ale znie dost bojovne a to sa dnes nosi. Ako je u Hubsanu zvykom, modely S disponuju ako GPS, tak aj FPV – First Person View – pohlad z drona v realnom case. X4 je rad kvadrokopter, ktore su zatial na spicke daneho segmentu u tohto vyrobcu.
Moznosti vyberu
A ako tak pozeram, som jediny, kto tu znacku a model na slovensku a zrejme aj v cechach ziskal. Toto je fakt, ktory nie az tak dobre chapem, pretoze zatial sa mi Hubsan ako znacka, fantasticky osvedcila. Samozrejme, kazdy model ma svoje slabiny, a H109s nieje vynimkou, ale slabiny maju aj pre modely inych vyrobcov. Hubsan pri model H109s dava na vyber dve az tri alternativy – nie vsade sa da zohnat ta stredna, ja som ju napriklad zohnat nevedel.
Najdrahsi model ma privlastok High edition. Stredny model Mid edition, zakladny model Low edition. Rozdiely medzi nimi niesu az tak dramaticke. Samotny dron ani kamera sa totiz nikdy nemenia. Meni sa iba gimbal – teda stabilizacne zavesenie kamery a dialkove ovladanie. Low edition obsahuje jednoosy gimbal – v zasade ani nejde o stabilizovany gimbal, ak si odmyslime styri gumove tlmice ktore toho az tolko zasa nespravia. Gimbal ma vsak motorizovane nakladanie kamery, ktore sa da ovladat dialkovym ovladanim. Takze viete otocit kamera smerom nadol. Fakt je ten, ze rovnako ako u nestabilizovanych dronov, aj tu bude obraz znacne roztraseny, hlavne pri klesavych manevroch. Dialkove ovladanie je aj v Low edicii dost premakane. Sice nedokaze waypointy, ani rotacne selfies, dokonca ani follow me, zato ale dokaze vsetko ostatne a ma zabudovane lcd, takze netreba na ovladanie velke vyklopne monitory, ani mobilne telefony a tablety. To je pre mna plus.
Najvyssia verzia obsahuje trojosi gimbal, zhruba raz taku cenu, a scifi dialkove ovladanie s velkym zabudovanym dotykovym LCD, postavene na Android platforme, ktore zvlada hadam vsetko, a velkostne je na urovni mensieho plechu na pecenie – cize ziadna kompaktna trieda.
Mid edition je prierezom tychto dvoch. Ma dvojosy gimbal (ten vie stabilizovat naklony ale nevie ustabilizovat otocenie, resp prudku zmenu smeru letu – tento manever bude roztraseny) a dialkove ovladanie rovnake ako v Low edicii. Cenovo tak isto niekde v strede.
Takze ak niekoho stve, ze nemoze mat v low edicii trojosy gimbal, tak to je riesitelne. Ja som to napriklad vyriesil cez FeiYu Tech MiNi 3D gimbal. Ziadna drevorubacina, zjadne pajkovanie, iba dve skrutky do existujucich dier, vsetko to pokope funguje.
Ak niekoho stve, ze v Low edicii nemoze natacat poriadne svojky, tak skratka pozera asi za dane naklady zly segment. V tejto cenovej hladine je k dispozicii zaplava kvalitnych selfie GPS dronov, ktore vam o par rokov podla mna upecu aj palacinky.
Tento velky stroj dosiel zabaleny v nie menej impozantnej krabici, a celkom ma to potesilo. Velke a tazke krabice vzdy vestia zaujmave objavy. Kartonova krabica obsahovala dalsiu krabicu, tento krat uz tu originalnu Hubsanovsku. A tak obsahovala, takmer ako matrioska, mnozho dalsich krabic. Po otvoreni sa teda pripravte na zaplavu krabiciek. Samotny dron je ale pekne zmontovany.
Prekvapila ma jeho hmotnost – aj s bateriou je to okolo 1,1 kg. Po H502s je to riadny narast. Bateria je velka, a jej cena v pripade nakupu sekundarnej / nahradnej baterie, je asi najnizsia spomedzi ostatnych znaciek v rovnakej kategorii. Okrem toho ma deklarovanu kapacitu 7000 mAh / 11,1 V, co uz utiahne aj elektrobicykel 😉
Po vybaleni clovek automaticky dron chce vyskusat. Ale najprv treba nabit baterie. Toto bola chvila, o ktorej som si myslel, ze nikdy nenastane – kvoli nabijaniu som musel citat manual. Vlastne to bola posledna moznost ktora ma napadla, ale uz som nechcel skusat naslepo – cize pri nabijani treba zasunut do balancera oba kable – aj 3S – maly biely kablik, aj hlavny napajaci. Balancer je velky a posobi robustne – samotny zdroj vyzera ako zdroj na notebook, balancer pekne pipa.
Kedsa bateria donabija, treba nou ozivit drona. Tu som zistil, ze mam vsetko okrem obrazu. Dialkove ovladanie zozerie 8 (OSEM!) tuzkovych baterii – nastastie to ma workaround. Je mozne pouzit aj JST konektor z inej LiPo baterie. Tak som objednal.
Zarazilo ma, ze neviem ako nabit bateriu v kamere – bez nabitej baterie totiz obraz do dialkoveho nedostanem 😉
… pokracovanie nabuduce …