Dnes som si zobral do parady opat jedno no-name zariadenie, ktore som objednal z ciny, a ktore patri do kategorie gadgetov. Ide o ultratenky kresliaci tablet s hrubkou okolo 4 mm. V mojom pripade ide o 8,5 palcove zariadenie, na webe su aj mensie aj vacsie. Ja mam v rukach taky priemer, ktory sa este vojde aj detom do ruk. Presne ako to propaguje marketing na fotkach.

V shopoch sa da toto cudo najist ako “Ultra-thin 8.5 Inch LCD Writing Tablet”. V pripade slovica Tablet, si netreba predstavovat to, co bezne tabletom nazyvame. Kresliaci tablet je v podstate plocha, ktora je ciernobiela, a v pripade prazdnej plochy je cierna. Po pouziti prilozeneho pera sa da kreslit/pisat bledosivou farbou. Zatial ziaden wow efekt. Ten vlastne asi nebude nikdy, no kazdy ho aspon trosku caka, kedze sa tablet nazyva aj digitalnym. To digitalne, je vlastne hlavne mazanie nakresleneho. Obrazovka sa vymaze po stlaceni jedineho pritomneho tlacitka s ikonkou smetneho kosa.

A to je vlastne vsetko – v tej jednoduchosti je krasa. Ako to funguje? Neviem – neskumal som to – ale myslim si ze je to skor elektricka reakcia povrchu, ktory sa po prechode elektrickeho naboja vrati do isteho stavu, ktory vnimame ako ciernu obrazovku. Kreslit sa da na obrazovku aj inymi prostriedkami ako prilozenym perom – napriklad nechtom. Ale pero je pohodlnejsie. Bateria je prilozena a myslim ze vydrzi dlho, kedze sa velmi nenamaha. Obrazovka podsvietena nieje, a tak netreba ani nic nabijat. Na druhej strane, je tak kontrastna, ze musi byt riadna tma, aby nebolo vidiet, co kreslite.

Takze to je riesenie, ktore do velkej mieri moze nahradit carbanie deti na papier – zabi bobra zachranis strom… alebo kup tablet na kreslenie a tiez zachranis strom. A nemusis zabijat bobra. Vyrobca deklaruje vydrz baterie (3V) na cca 50 000 vymazani. Uvidime, ale pocitat to urcite nikto nebude. S tabletom je naozaj zabava. Lahko sa pouziva, je velmi odolny – mal som ho nacpaty v ruksaku, rozne sa krutil a prezil bez nasledkov. Padol mi par krat na zem, padlo mi vselico na tablet, a stale preziva. Posobi teda znacne odolne.

Co mi chyba? Moznost ulozenia/exportu tych kresbiciek a poznamok – napriklad na mail, na microsd, kamkolvek. Na druhej strane – za ceny okolo 15 eur je to podla mna schodna moznost pre uprsane kresliace vecery s vypnutou tv, mobilom, notebookom… urcite odporucam.

Aj vy poznate ten pocit, ze vam postupne hynu pod rukami kvety a vy neviete co s tym? Niesom ziaden expert, ale pokial nepomoze vela vody, tak to obvykle vzdavam. Prezivaju vlastne len dva poctive exemplare – fialka a vianocny kaktus. Orchidea im sekunduje, ale vzdy mam pocit, ze to uz uz neprezije. A ako si tak jedneho vecera browsim, narazil som na Xiaomi Flower Care. Maly snimac do kvetinaca, ktory mi povie styry veci o pode, v ktorej je zasunuty:

1. Ci ma dost svetla
2. Ci ma dobru teplotu
3. Ci je dostatocne pohnojeny
4. Ci ma spravnu vlhkost pody

A tieto sofistikovane zistenia berie zo senzorov. Cize jeden senzor svetla, jeden teplotny senzor, jeden kapacitny senzor vlhkosti, a jeden senzor ktory meria zahnojenie a ten netusim ako funguje. Dostudujem, updatnem. Cela konstrukcia je na pohlad mala a vojde sa do akehokolvek kochlika. K mobilu sa pripaja cez Bluetooth.

Senzor som hned objednal. Ked o 2-3 tyzdne dorazil, nadsene som ho vybalil, aby som si v zapati uvedomil dve veci: manual je komplet v cinstine, takze instalaciu treba nejak intuitivne zvladnut, a netusim ako sa zapina.

Cinsky manual ostal teda cinskym manualom, ani som sa ho nepokusil prelozit ved co uz moze byt na senzore komplikovane? Nastastie obsahoval obrazok, z ktoreho bude kazdemu jasne, ze treba otvorit zadny kryt, aby som sa dostal k baterii. Bateria je sucastou balenia a v pristroji je uz vlozena. Aby sa nevybijala, je pod nou vsunuty maly kusok folie, ktoru treba vybrat. Takze ked si vylamate par nechtov a kryt otvorite, nezabudnite tu foliu vytiahnut. Na druhej strane mam pocit, ze kryt sedi velmi dobre a vlhkost by sa dovnutra dostat nemala.

Druhym krokom je sparovanie s aplikaciou. Skusil som Play store, a nasiel som v nom aplikaciou Xiaomi Flower Care. Uz ju staci iba nainstalovat, a vsetko by malo ist. Clovek znaly Xiaomi software developmentu by sa pomaly zacal modlit, pretoze Xiaomi robi hlavne dobry hardware – programovanie im velmi nejde. Tentokrat sa vsak zadarilo a aplikacia si na prvy krat po spusteni a povoleni zistovania polohy, nasla prislusny senzor a presla do rezimu hladania spravnej rastlinky. A tu sa musim prerusit, pretoze tato vlastnost je uzasna – najdete si konkretnu rastlinu, a xiaomi senzor sa prisposobi. Bude oznamovat, ze ma fialka malo vody, zatial co pri kaktuse by hlasil pri tej istej vlhkosti pody, ze je vody priliz vela. To iste plati pre teplotu, hnojenie aj svetlo. Aplikacia svoje hlasenia kompletne prisposobi potrebam rastliny. Naozaj palec hore. Jeden maly nedostatok sa ale predsalen najde – databaza nieco malo cez 5000 rastlin je mala. Treba sa specializovat skor na rodove mena ako na konkretne latinske nazvy rastlin. Cize prve meno z dvojslovneho latinskeho nazvu. Niekedy treba vo wikipedii zabrowsit aj o kategoriu vyssie. Nakoniec sa vsak plus minus da k spravnej alebo aspon velmi podobnej rastlinke dopracovat.

Dalsou vybornou vlastnostou aplikacie, je rozpoznavanie rastlin. Na zaklade niekolkych jednoduchych otazok resp wizardu, dokaze aplikacia priblizne urcit druh rastliny. Pyta sa na veci, ako postavenie listov na stonke, ich chlpatost, isch tvar, tvar lupienkov na kvete a podobne…

Ked som zvladol vsetky nastavovacky, hrdo som zapichol senzor do kochlika a ono to v podstate hned zacalo fungovat. Podla vyrobcu by bateria (2032) mala vydrzat cca rok. Kedze vsak ide o implementaciu inteligentneho bluetoothu, vsetko zavisi od toho, ako casto sa budeme senzora z aplikacie dopytovat.

Na zaver mi este vrta v hlave jedna otazka: preco vyrobca implementoval bluetooth a nie wifi? Cez bluetooth viem skontrolovat rastliny len ked som doma. Na druhej strane, ak by som aj bol odcestovany napriklad v takom Svidniku, co by mi pomohlo, ze viem, ze rastlinka potrebuje poliat? Nic.

A s tymto sa na dnes s vami, priatelia, lucim 😉

Mam taky sen o inteligentnej domacnosti. Pretoze inteligentna domacnost podla mna neznamena, ze budem mat na telefone dvadsatstyri aplikacii pre rozny pseudo-inteligentny hardver, ktorymi ho budem riadit. Inteligentna domacnost by mala byt inteligentna prave preto, lebo sa o seba dokaze postarat sama. Takze ked som uz mal ten maly fazulkovy zazrak – broadlink rm3, dozicil som si aj dalsi Broadlink s oznacenim A1.  Podla vyrobcu zvlada merat rozne hodnoty prostredia: teplotu, vlhkost, osvetlenie, hluk, VOC – v podstate mnozstvo prachu vo vzduchu. Ked sa spoji A1 a RM3, vznikne pomerne zaujmava kombinacia zariadeni.

Po par tyzdnoch cakania dorazila mala krabicka, ktora obsahovala senzor, USB kabel a manual. Krabicku s manualom som zahodil do kosa vlastne hned na zaciatku, co som neskor trosku olutoval – vsimol som si, ze to ma vzadu tri USB porty a rovno sa priznam, ze do dnes neviem na co dva z nich sluzia. Senzor samotny som si poobzeral, potazkal a hned bolo jasne, ze spracovanie je na urovni. Nic neodstava, vsetko licuje, plast je presne taky ako na fotke, podoba sa legu.

Co sa tyka zapojenia, jedine, co je potrebne spravit, je pripojit senzor k USB, teda k elektrickemu zdroju. A1 nejak specialne nesvieti ani neblika. Na to aby zo senzora nieco bolo, treba si spustit aplikaciu od Broadlinku, a pripojit nove zariadenie. Ono sa to udeje nejakym zazrakom automaticky. Trik teda nespociva ani tak v ciernej magii, ako skor v technologii. Broadlink landscape – teda cele portfolio inteligentnej domacnosti obsahuje spolocne DNA. Zariadenia medzi sebou dokazu bezdrotovo komunikovat mimo WiFi, a tak RM3 rychlo zistilo, ze je v blizkosti A1. Takze pri vyhladavani zariadeni mi RM3 hned ponukne aj A1 , to sa prida do appky, a mozme zacat s IFTTT.

Continue reading →